Moone & Azsuna: Zoznámenie a prijatie ku Griffonom

Pff, nemá ráda motýle.. Pomyslím si na to sa zmenia na vosy, ktoré jej začnú bzučať u čumáka. Samozrejme ju nebodnú, odletia preč. Ach bože. Jive! Kde si! Zamyslím sa, skoro v sebe kričím o toho starého páprdu. "Však sa so mnou rozprávaš," odpoviem jej s výrazom typického zmäteného vlka, ktorý nerozumie aktuálnej situácii.

Tabor

"to ano ale mam pocit ze chces ujst... to ti nedovoliiim" poviem hrozivo a zasmejem sa. *Ajaj... uz zas mi prepina... potrebujem spanok...* "prepac... ked som unavena nerozmýslam ako normalny vlk... zle sa spí v lese samej na strome premenena na sovu.... to ale asi nepoznas.... je to dost vycerpavajuc e aj ked spis vela sili nenaberies.... odpust..." poviem a o dost kludnejsi asi lahnem


//kludnejsia akoze uz jej moc nesibe

Tábor
"A kde by som mal utiecť? Som doma, nikam inam nemám ísť," neuveriteľne mňa to prekvapovalo, zaujímalo, ale bohužiaľ ma to aj hnevalo. "No ja sa ani nečudujem, keď spíš tak ako si mi popísala," zamumlem. "Si vlk, nezabúdaj na to. Vlkom je spanie v lese prirodzené." Strihnem ušami. "Pospi si normálne vo svojej podobe bez použitia mágie a keď vstaneš naberieš novej sily do nového dňa," usmejem sa na ňu, no potom si zívnem.

//s upozornením súhlasím.

Tábor.

" Och ako strasne by som chcela... len, nie vzdy je to bezpečné... Ukázala by som ti aj zopar nepekných jazjiev ale zbavila som sa ich... pripominali minulost... a to nechcem... ale... tu som v bezpeci nie? spat mozem uz normalne... porozpravam sa s Alfou a pojdem spat... Dakujem Moonie.." poviem s usmevom.

Sledujem ju a iba jej prikývnem hlavou: "Samozrejme. Od toho svorka je, aby sme si vzájomne strážili chrbát.." prehovorím k nej. "Nemáš začo, prajem ti pekné sny.." odvetím jej, pritom otočím hlavu opäť na jazero a začnem načúvať vetru, ktorý tancoval pomedzi lísti stromov.